Choď na obsah Choď na menu
 


Rímskokatolícka konkatedrála sv. Mikuláša http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=3085 Chrám je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach. Jeho pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jeho mieste kostol nemeckej osady. Azda v tých časoch má svoj pôvod i patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti. Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia. Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom kdekoľvek v Šarišskej stolici lámať kameň, určený na jeho výstavbu. Pôvodne bol okolo kostola cintorín, ohradený kamenným múrom. Ten zrušili v prvej polovici 19. storočia a následne zbúrali aj múr. Na cintorín, resp. pochovávanie v chráme upozorňujú iba nečitateľné mramorové náhrobné kamene pri južnom portáli. V krypte kostola bolo pochovaných viacero významných osobností, medzi inými známy filozof a pedagóg, rektor evanjelického kolégia Eliáš Ladiver. Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní na konci 17. storočia. Po obsadení mesta Tököliho vojskom r. 1682 vyniesli mešťania z kostola ako odplatu za krutú katolizáciu všetky krídlové oltáre a spálili ich v mestskom pivovare. Štvor a šesť-sedadlové, intarziou zdobené renesančné stallá pochádzajú z r. 1568-1569. Chrám musel pôvodne obsahovať podstatne viac renesančných prvkov z čias reformácie, keďže v tom období ho dala mestská rada renovovať, ako na to upozorňuje nápis na kamennej tabuli z r. 1641, zasadenej v severnej stene predsiene. V priebehu 18. storočia doplnili interiér viacerými barokovými objektmi. V tom čase bol na pravej strane od hlavného oltára postavený oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár sv. Jozefa a oltár Premenenia Pána. Vitráže v oknách v južnej stene a presbytériu pochádzajú z 50. rokov 20. storočia. V rokoch 1939-1946 bol kostol katedrálou rímskokatolíckeho prešovského apoštolského administrátora. Františkánsky kostol: http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=3099 Barokový jednoloďový rímskokatolícky kostol s dvojvežovým priečelím, spojený na severnej strane s kláštorom. Zasvätený bol sv. Jozefovi. Okolo r. 1380 postavila rehoľa karmelitánov nový kostol spolu s neveľkým kláštorom priamo na mieste pôvodného kostola. Po odchode rehoľníkov z mesta r. 1559 obidve stavby pripadli pod mestskú správu, ktorá kláštor počas reformácie využívala na hospodársko-obranné účely. Rozhodnutím panovníka Leopolda I. (1657-1705) z r. 1661 kostol s kláštorom pripadli františkánskej reholi z neďalekej Nižnej Šebastovej. Evanjelická mestská rada však ani po viacerých intervenciách panovníka nebola ochotná vpustiť františkánov do mesta. Podarilo sa im to až po obsadení Prešova vojskom r. 1671. Vďaka finančnej pomoci baróna Františka Klobušického z Prešova a barónky Šóšovej zo Solivaru čoskoro začala prestavba pôvodne gotického kostola, a to presbytéria a lode kostola, ku ktorej boli medzi piliermi pribudované bočné kaplnky. Nádherne upravený bol aj interiér kostola. Novovytvorený hlavný oltár sv. Rodiny (1732) získal bohatú sochársku výzdobu. Jeho autor František Strecius na ňom umiestnil vyše 40 rozličných plastík, uprostred ktorých bol 12-ročný Ježiš, Panna Mária a sv. Jozef, ktorému bol kostol zasvätený. Obnovený chrám bol slávnostne vysvätený r. 1735 a stal sa ďalším prejavom sakrálneho umenia v Prešove. Pozornosť návštevníkov púta barokové priečelie s dvojicou bočných veží. Vstupný portál na prízemí, lemovaný piliermi vystupujúcimi zo steny, je zakončený prelomeným trojuholníkovým štítom, v strede s erbom v barokovom ornamente. Nad ním sa nachádza štíhle trojité polkruhovo zakončené okno, ktoré od trojice menších okien v hornej časti priečelia oddeľuje masívna rímsa. Na bočných poliach chrámového priečelia sa nachádzajú 4 výklenky s plastikami svätcov rehole. Vo vnútri kostola sú nástenné maľby od Mikuláša Jordána (1892-1977), autorom olejomaľby Svätá rodina na hlavnom oltári je františkán Konrád Švestka (1833-1907), ktorý iluzívnou nástennou maľbou na múre za oltárom zobrazil pôvodnú podobu oltára pred zničením v 19. storočí. Kostol svätého kríža na Kalvárii: http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=3106 Na nevysokom kopci na západnom okraji Prešova dominuje nad mestom barokový komplex Kalvárie. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska. Vznik prešovskej Kalvárie, podobne ako v iných mestách, je úzko spätý s rekatolizáciou a pôsobením jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia. Stavba prvých sakrálnych objektov sa začala r. 1720 a pokračovala do roku 1769. Niektoré kaplnky krížovej cesty vznikali ešte i v 19. storočí, a to až do r. 1893. Kaplnky krížovej cesty vznikali postupne od r. 1721 do r. 1893. Všetky majú podobný tvar so štítovým priečelím, zdobeným ornamentmi a erbom donátora a polkruhovo zaklenutým vstupným portálom s bohato zdobenou mrežou. Z popísaného tvaru vybočuje druhá dominanta Kalvárie, kaplnka Svätých schodov. Bola postavená r. 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme. Celý cyklus krížovej cesty pozostáva z nasledujúcich kaplniek: 1. Posledná večera, 2. Ježiš na Olivovej hore, 3. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom, 4. Sväté schody, 5. Bičovanie, 6. Neznámy fundátor, 7. Ježišovo stretnutia s plačúcimi ženami, 8. Ukrižovanie, 9. Kristus na kríži, 10. Sňatie z kríža, 11. Uloženie do hrobu, 12. Zmŕtvychvstanie, 13. Neveriaci Tomáš, 14. Nanebovstúpenie. Zároveň s kostolom a kaplnkami bol založený i cintorín, ktorý pôvodne slúžil na pochovávanie donátorov Kalvárie, ako aj iných osôb. Na cintoríne je niekoľko zaujímavých, umelecky cenných šľachtických a meštianskych krýpt v empírovom a historizujúcom slohu. V roku 1836 boli pod kostolom postavené katakomby, slúžiace ako hrobka pre kňazov. Ich múr so vstupným portálom vytvára pri pohľade z mesta ilúziu hradbového múru. Celý komplex Kalvárie bol dôkladne reštaurovaný a následne upravený v rokoch 1972 - 1983.